Už neviem, čí to bol nápad, ale jednoducho, nebol som proti. A tak som tam stál s pohárikom v ruke a mrkal po ženách, čo chodili okolo. Sem tam mi nejaká spadla do oka a hneď aj vypadla, ako to už býva. Prázdny pohár striedal plný. Veľa sa hovorilo. Čas plynul. A potom som bol už na ulici. Strihal som si to mestom sám, ako to už u mňa býva. Mal som radosť z chôdze. Niekedy to tak je, že nepotrebuješ viac. Stačí ti držať krok. Krokoval som z chodníka na chodník. Opitý vínom, opitý radosťou. Plachtil som v slepých uličkách svojho ducha. Z kútikov úst mi vyrástol úsmev podobný tulipánu. Blúznenie má niečo do seba.
Opäť som mal chuť otvoriť si ústa, ako to už u mňa býva. A tak som to spustil. Slová, slová slová. Imaginárna priateľka si prišla na svoje. Vietor mi síce skákal do reči, ale odbiť som sa nenechal. Hustil som to do nej bez ladu a skladu, ako to už u mňa býva. No, skrátka urečnil som ju. Teraz, keď v posteli na to myslím, som červený ako tá škvrna z trička.