Rozhovor dvoch starých kamarátov

Autor: Martin Lipták | 6.2.2013 o 17:01 | Karma článku: 4,53 | Prečítané:  191x

Kamil: Myslíš, že bude pršať? Laco: Určite, pozri sa na tie mraky. Kamil: Sú husté a valia sa na nás. Laco: Celá Európa je zamračená a zamračení sme aj mi dvaja. Kamil: Po búrke sa opäť vyjasní. Tak je to vždy. Je v tom zákon. Kolobeh života. Veci sa menia na svoj protiklad.

Laco: To akože, keď som teraz bez peňazí, niekde v budúcnosti na mňa čakajú prachy.

Kamil: Trocha ťa poznám, takže to by som netvrdil.

Laco: Chceš tým povedať, že prírode na mne nezáleží?

Kamil: Peniaze si vymysleli ľudia, aby si medzi sebou vytvorili priepasť, prírode je to fuk, či nemáš strechu nad hlavou alebo máš polievku z briliantov.

Laco: Hm.....prácu sa mi hľadať nechce. Neviem si seba predstaviť zatvoreného v nejakej budove, keď za oknom je slnko a celý ten rozmarný život plný farieb a tvarov. Byť ako vystrihnutý nejakými nožnicami z celej tej krásy a sedieť za nejakým počítačom? To teda nie!

Kamil: Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Keď nemáš šťastie, alebo silu, aby si robil, čo sa ti zachce, musíš tancovať ako sa píska.

Laco: V žiadnom prípade, čo som padnutý na hlavu?

Kamil: No, oni si myslia, že si.

Laco: A čo ma je po nich?

Kamil: No, žiješ medzi nimi. Si jeden z nich.

Laco. To sa mýliš ty. Ja som iba ja.

Kamil: Je to naivná predstava.

Laco: Tak som naivný.

Kamil: Si.

Laco: Veď je to krásne byť naivný a slobodný. Keď sa ti zachce, ideš k rieke, dívaš sa ako sa vlny prevaľujú jedna cez druhú. Alebo si sadneš pod strom, žuješ trávu a počúvaš ako ďateľ klope.

Kamil: Tebe klope v hlave.

Laco: Aj ty to počuješ? Tak sa rodia myšlienky, kamarát.

Kamil: Len aby ťa tvoja plodnosť nedoviedla do nemocnice za zamrežované okná.

Laco: Kto určuje, kto je blázon a kto nie? Čo keď sama spoločnosť je patologická? A všetci tí politici, bankári, informatici, ekonómovia, riaditelia, štatistici...... no nebudem tu menovať všetky profesie.......sú chorí? Hm? Čo potom? Skutočne zdravý jedinec sa stáva outsiderom.

Kamil: Viem, čo chceš povedať. Je mi to jasné. Veď aj ja mám svojho psychiatra. Chodím  na terapiu, aby som mohol fungovať.

Laco: A funguješ?

Kamil: Ako hodinky bez ručičiek.

Laco: Takže, nevieš ktorá bije ale hlavne je, že vyzváňaš.

Kamil: Tak nejako. Chcem ťa zobudiť.

Laco: Radšej budem snívať ďalej.

Kamil: Ten vzdušný zámok v ktorom bývaš, ti závidím.

Laco: Tvoj 3-izbák tiež celkom ujde.

Kamil: Na rozdiel od tvojho zámku je zaťažený hypotékou.

Laco: No ale máš v ňom aspoň teplo. U mňa je v napríklad v takom  januári prievan.

Kamil: Preto si nasťahovaný stále u mňa.

Laco: Poznáš ma, som ako sťahovavý vták, len čo ucítim jar, dvihnem kotvy.

Kamil: Aby tu už tá jar bola.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?