Stratená hlava

Autor: Martin Lipták | 13.5.2014 o 15:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  140x

Noc bola čierna ako šimpanz ... Hviezdy sa hrali na schovávačku ... Kasiopeja sa skrývala v komíne a veľký voz prišiel o všetky svoje kolesá ... Bolo dusno ... Vôňa líp jej sadala na hlavu ako klobúk ... V diaľke pískali brzdy vlaku ... Šla chôdzou baletky, ktorej krvácajú nohy ... Pod lampou stál tieň ... Na chvíľu sa zastavila ... Pozorovala  ho z diaľky a potom vykročila špičkou pravej nohy dopredu ...  

- Chceš mi niečo povedať?

- Nechcem.

- Tak prečo si prišla.

- Lebo mám pocit, že ty ... chceš ...

- Neriaď sa svojimi pocitmi.

- Čím sa mám riadiť?

- Napríklad hlavou.

- Tú som už dávno stratila.

- Skús ju opäť nájsť.

- Neviem, kde ju mám hľadať.

- Čo tak u seba doma?

- Možno som ju stratila u teba.

- Tam si už dlho nebola.

- Sú to už mesiace, čo som bez nej.

- Ako môžeš takto žiť?

- Niekedy pochybujem, či vôbec žijem.

- Ako ti s tým mám pomôcť ja?

- Vráť mi moju hlavu.

- Ale ja ju nemám.

- Ty si mi ju vzal.

- Sama si mi ju dala, sama si ju musíš vziať späť.

- Ale ako?

- Pokús sa na mňa zabudnúť.

- Nejde to.

- Nechceš aby to šlo.

- Neviem, čo chcem.

- Nikdy si to nevedela.

- Keď som bola s tebou nič ma nezaujímalo.

- Vráť sa domov.

 

Otočila sa a šla sa utopiť

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?