Zlomky zo života opustenej ženy

Autor: Martin Lipták | 27.9.2014 o 13:23 | (upravené 27.1.2015 o 19:06) Karma článku: 5,47 | Prečítané:  447x

Keď som spoznal Janu bolo jej  46. Ryšavka  a k tomu neurotička ... Kombinácia, ktorá mnohých odrovná ... Jej telo si stále zachovalo prvotriednu karosériu ....  Musela mať najazdených aspoň milión kilometrov ... Neviem, nakoľko jej zvrhlosť a posadnutosť sexom boli dôsledkom jej nešťastného detstva, ale všetko jej to liezlo z očí. Mala v nich neónové svetlo, mliečnu hmlu, petrolejový olej a ohňostroj dokopy. 

Stretol som ju v jednom nočnom podniku. Najprv sedela na stoličke a keď z nej neskôr spadla, bol som to ja, ktorý ju postavil opäť na nohy. Objednal taxík, naložil dnu a doviezol domov.  Bolo to niekde na Kolibe, milionárska štvrť. Postavil som ju pred dvere a chcel nastúpiť do taxíka. Vtedy sa prebrala. „Kam ideš?  Nezájdeš na pohárik?“ Povedal som si, prečo nie? Ale mohol som si povedať aj, prečo áno? Ale nenapadlo ma to. A tak som sedel u nej na gauči.

„Nalejem ti niečo. Mám tu Portské víno, nejakú whisky alebo  Martell?“

„Kvapku portského.“

„Tak ty si ma doviezol až domov. Si milý.“

„Každý sme nejaký.“

„Čo robíš, keď nezachraňuješ neznáme opité ženy?.“

„Snažím zachrániť sám seba.“

„Ako sa ti darí?“

„Myslím, že ešte stále mám dušu.“

„Chce ti ju niekto vziať?“

„Väčšina jobov v ktorých som pracoval sa o to pokúšala.“

„Ako?“

„Chcela môj čas, moju energiu a dávala mi za to málo. Nejaké smiešne papieriky, hovorí sa im peniaze.“

„Peňazí nikdy nie je dosť.“

„Ty asi o nich núdzu nemáš. Táto vilka je celkom prepychová.“

„Je po manželovi.“

„Vieš si vybrať manžela.“

„Som trikrát rozvedená.“

„Máš o manželstve bohaté skúsenosti.“

„Neviem, či sa dajú niekde využiť.“

„Ak chceš, môžeš mi o tom porozprávať. Možno sa o ženách niečo dozviem.“

„Taliani hovoria, že do melónov a do žien nevidieť.“

„OK. Zabudni na to.“

„No ako chceš. Niečo ti povedať môžem ...Prvýkrát som sa vydala v  18-tích. Môj muž bol zo mňa natvrdo od rána do večera. Dalo sa to vydržať  prvých šesť mesiacov.  Potom sa to zmenilo na horor. Asi si myslel, že som nejaký spotrebič, mikrovlnka na jeho genitálie, že len do mňa zasunie a ja ich chvíľu zohrejem. Že stačí  stlačiť spínač, ja sa zapnem,  použije ma, odloží späť do vitríny, kde budem čakať na jeho ďalšie použitie. Výsmech je, že to nazýval láskou. Nebol taký hneď v prvý deň. To by som bola padlá na hlavu. Ale naivná som bola. To je pravda.  Inak by som mu na lep nesadla. Spočiatku bol sympatický.  Marmeládový úsmev a spôsoby starej školy. Pustil ťa do dverí, obskakoval ako čašník v 5 hviezdičkovom hoteli, ktorý je zvyknutý na tučné sprepitné ... Bol to vysoký blondín, modré oči, IT technik. Nestratil by sa ani v službách SS. Ten mi vedel robiť výčitky, vzdychať, obviňovať ma, vyhrážať sa mi. Svojou detinskosťou bol rafinovaný ako invalid, ktorý si dobre uvedomuje, že je kripel a zneužíva to na citové vydieranie. Keď som si dovolila mať bezdôvodne dobrú náladu, len tak, prišla domov usmiata a bezstarostná, mal si ho vidieť ako vystrájal, besnel, strácal rozum, hneď nám nad hlavou horela strecha. Pre nič za nič ....

„Ty sa usmievaš a bezo mňa!“

„Je krásny deň,  slnko svieti, obloha je modrá.“

„To ti je jedno ako sa cítim ja?“

„Asi nemáš najlepšiu náladu a potrebuješ ju skaziť aj mne?“

„Máš svoje slnko, obloha je bez mrakov a to ti stačí.“

„Mohol by si sa počasím inšpirovať.“

„Mne je fuk, či fúka vietor , sneží alebo je obloha modrá či fialová. Ide mi len o to, aby som bol s tebou. Ty nechápeš? Ostatné ma nezaujíma. Je mi jedno, čo sa deje okolo mňa. Zaujímaš ma len ty. To je tak ťažké pochopiť?“

„Lenže ja si potrebujem aj oddýchnuť. Byť chvíľku sama.“

„Zrazu chceš byť sama. To som počul už 1000 krát.“

„Tak sa aspoň raz nad tým zamysli.“

„Nepotrebujem sa zamýšľať,  je to jednoduché ako facka.“

„Pochopiť jednoduché veci je najťažšia vec v tvojom živote.“

„Takže som hlupák?“

„To som nepovedala.“

„Keď nerozumiem primitívnych veciam, nemôžem byť Einstein.“

„Ježiši Kriste.“

„Nepchaj medzi nás Ježiša. Jemu je dobre tam, kde je. Na kríži.“

„O čo ti ide? To sa nesmiem ísť ani prejsť a mať z toho radosť?“

„Keby si bola aspoň trocha empatická, tak mi zavoláš. Spýtaš sa ma, ako sa mám a či sa nechcem ísť prejsť s tebou.“

„Neviem, asi  nie som empatická.“

„A to sa mi hovoríš len tak?“

„Ako by som ti to mala povedať? Chceš to počuť po slabikách? Mám ti to povedať odzadu? Po hebrejsky? Alebo ti to pošlem poštou? Potrebuješ na to pečiatku od notára, alebo aby pri tom boli svedkovia Jehovovi? Povedz, ako ti to mám povedať a ja ti to tak poviem.“

„Ty ma už nemáš rada?“

„Neviem.“

„.Už ťa to prešlo? .....Vyprchalo to s teba.... Ochladla si... Pozorujem to už niekoľko týždňov... Kto v tom je?.... Nejaký chlap? ....Vedel som to....Ale kedy si ho našla? Špehujem ťa vo dne v noci. A ty aj tak urobíš  zo mňa jeleňa....Je to ten chlpatý kolega?.....Vedel som to, lepkavý chlap ako kanagón.....Ale ja ho dostanem, hajzla jedného.“

„Nikto v tom nie je..... Ver mi..... Ja sa jednoducho už necítim komfortne. Už to nie je  ako na začiatku. Nechcem ťa uraziť. ....ale na môj vkus si príliš závislý na mne..... Potrebujem viac voľnosti. ...Cítim, že sa pri tebe dusím. Náš vzťah je mi tesný. ..Asi ma budeš nenávidieť ale ....“

„Nepokračuj....nechcem to počuť ... nemôžeš to len tak ukončiť ... mám ťa príliš rád ...Nechcem žiť bez teba..... to radšej vyskočím z okna alebo vieš čo?... Ja skočím pod vlak...... Áno, skočím pod vlak. Zomriem kvôli tebe..... Som zvedavý, ako sa potom budeš cítiť? ......Zostane po mne iba mastný krvavý fľak. ......Budeš ma mať na svedomí ...Ja to teraz myslím vážne.... Naozaj, som schopný to urobiť......Bez rozmýšľania...... Bez zaváhania. .... Idem....... vidíš ma naposledy. .......Počuješ ma? ......Idem......Naozaj...... Chceš, aby som išiel?...... Naozaj to chceš?......Môžeš ma ešte zastaviť......Je to tvoja posledná šanca......Hm......Tak čo? ......Teraz už mlčíš, čo?... došli ti slová, práve keď ich najviac potrebuješ ......“

Dodnes ho vidím ako stojí s rukou na kľučke a tie vlhké  kaprie oči sa dívajú na mňa. Ušla som. Nedalo sa to vydržať. Raz, keď bol v práci som si zbalila všetky svoje kufre. Ešte dlho ma prenasledoval. Volal stokrát za deň, bombardoval sms-kami. Musela som  si zmeniť telefóne číslo. Odsťahovala som sa z Košíc. Bol tá najväčšia padavka akú som kedy poznala. A ja som o chlapov nikdy núdzu nemala. To mi môžeš veriť.  

 

„Našla by sa ešte kvapka portského?“

 „Ak ti to nevadí obslúž sa sám. Ja si potrebujem dať sprchu.“

„Bez obáv.  Viem málo vecí a doliať si pohár je jedna z nich.“

„Prepáč, ale naozaj musím.“ 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?