Zlomky zo života opustenej ženy č.6

Autor: Martin Lipták | 1.11.2014 o 12:11 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  284x

Vstal som z pohovky a išiel sa vyčúrať. Záchod bol na prízemí. Otvoril som dvere, zasvietil, rozopol nohavice, chytil HO do rúk a čakal. Nič sa nedialo. Mechúr som mal plný ale JEHO to nezaujímalo. Štrajkoval. Na žltý lúč som si musel počkať. Poznal som tieto jeho maniere a tváril sa, že je mi to fuk. Stiahol si nohavice, sadol na misu a čakanie si krátil pozorovaním miestnosti. Snehobiele kachličky, zelený koberček, vysoký strop a nejaký ženský časopis. „Koľko chlapov predo mnou tu asi tak sedelo a vykonávalo svoje potreby?“, napadlo ma. „Nech už ich bolo viac alebo menej, možno žiaden z nich nemal problémy ako ja. Doprdele. Možno som jediný, ktorý to dotiahol iba na záchod a zlyhal aj tam. Môj život sa značne líšil od života napríklad takého Napoleona. Nie je ľahké byť dobyvateľom, keď dobyvateľom nie ste.“

Aj ja občas mávam megalomanské chúťky a samého seba si predstavujem ako jazdím na koni uprostred vojenskej vravy, skáčem z lietadla s neotvoreným padákom alebo sa plavím na člne po Amazonke medzi hladnými krokodílmi. Ale teraz, keď sa neviem ani vyčúrať, sú mi všetky tie farebné a dobrodružné sny nanič. Iba ak by som si predstavoval, že som sa už vyčúral, normálne za sebou spláchol, zapol si nohavice a vrátil sa späť s plným mechúrom. Na chvíľku som nad touto možnosťou zauvažoval. Potom som sa radšej natiahol po časopise a začal si v ňom listovať. Diéta ...starostlivosť o pokožku ... módne kolekcie ... neviditeľný mejkap ... zázračné oleje na vlasy ... rady ako sa zbaviť opuchnutých očí ... ako urýchliť schnutie laku na nechty ... šaty ... topánky ... zvýraznené mihalnice, stop starnutiu ... zbavenie sa komplexov ... čo nesmie chýbať vo vašom šatníku ... bolo tu množstvo informácii, ale žiadna, ako sa vyčúrať, keď sa vám chce čúrať. Žiadne triky, odborné rady, ani diskusie ako vyzrieť na čuráka tu neboli. Možno preto, že ženy žiadneho nemajú? Nakoniec som bol nútený vybrať si iný inú tému.

Vybral som si článok - Kde a ako hľadať bod G. Už keď mi chýba prax, doplním to aspoň teoretickými vedomosťami. Možno nimi niekde zabodujem. Najskôr to bude niekde pri pive v chlapskej spoločnosti. Začítal som sa. Špecialistka na bod G píše, že len zasvätení gurmáni vedia vystopovať pravé miesto, kde sa dotyčný bod nachádza. Dychtivo som sa začítal do riadkov. Malo ísť o nejaké ženské Eldorádo ... bájnu Atlantídu ...niečo nadprirodzené ... čarovný gombík, ktorého otočením sa žena dostane do 13 komnaty rozkoše ... vraj je to niečo ako Joystick, ktorý nežné stvorenie nasmeruje priamo do neba ... siedmy div ženského sveta.

„Čertovská vecička ten bod G“, hovorím si.

Zatvoril som oči a predstavil si ženskú kundulinu tak, ako ju poznám z obrázkových ilustrácií. Mal som ju celú pred očami. Pahorok, pysky, klitoris, predsieň aj celú jaskyňu. V článku sa písalo, že bod G je taký malý, že je takmer zázrak ho pri sexe nájsť. Ale keď už sa ten zázrak podarí, nachádza sa v zadnej časti akejsi membrány, doľava alebo doprava od močovej trubice. Tím odborníkov z Kráľovskej univerzity v Londýne vraj tvrdí, že bod G nenašli a že je to len mýtus, a to ho hľadali celé mesiace.

„Hm. To musela byť vedecká práca,“ uznanlivo som pokýval hlavou.

Odborníčka na bod G, popisovala svoj vlastný zážitok. Takže to mala z pravej ruky, zaručené informácie. Popisovala to tak, až som mal pri jej opise pocit, že vlhnú aj stránky časopisu ... Žena by mala byť hore a aby bod G zaručene našla, mala by sa predkláňať a zakláňať, kým ho nenájde. Alebo by mala sedieť na mužovi chrbtom k jeho tvári. A ak by to trvalo príliš dlho a G-čko nie a nie nájsť, táto poloha je výhodná aj pre muža v prípade, že žena má na chrbte niečo vytetované. Najlepšie niečo poučné alebo zábavné. Záleží od typu muža, či sa chce pri sexe vzdelávať alebo zabávať. Ale to je len taká pikoška na odľahčenie.

A naozaj.

Ako tak nad tým všetkým uvažujem, zrazu to na mňa prišlo. Pripomenulo mi to požiarnickú súťaž, ktorú som kedysi dávno videl v Medzilaborciach. Požiarnik, hadica, prúd, terč. Bolo to zo mňa vonku. Nedalo sa o tom vôbec pochybovať. Opäť raz som bol prázdny a cítil sa dobre. Zahodil som časopis aj s jeho problémami a spláchol za sebou. Bolo to triumfálne zatiahnutie za splachovač. Na chvíľu som mal pocit, že viem, ako sa cítil Napoleon pri víťaznej bitke pri Slavkove.  S týmto pocitom som za sebou zatvoril dvere. Zašiel do kúpeľne a umyl si ruky. Popri tom som sa nezabudol usmiať do zrkadla a vrátil sa k Jane.

„Bol si tam poriadne dlho.“

„To vieš, keď poriadny chlap začne čúrať, nevie, kedy má prestať.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?