Zlomky zo života opustenej ženy č.8

Autor: Martin Lipták | 22.11.2014 o 14:55 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  294x

Dvere na kúpeľni sa otvorili. Jana sa vrátila. Na sebe mala ten istý ružový župan, v ruke držala fén. Zapla ho a horúci vzduch začal naháňať mokré spletence ryšavých vlasov. Ako ich zohrieval, hrdza z nich vystupovala ako teplota na teplomere ... Jej pohľad bol neprítomný. Civela na jeden neurčitý bod. Možno si ani nebola vedomá, že si práve fénuje vlasy. Telo bolo tu, ale duch niekde blúdil. Pred jej očami sa voľačo odohrávalo. Zreničky sa vzdúvali v prílive a odlive akýchsi vidín. Niekto alebo niečo ju malo teraz v moci ... A zrazu ju to z ničoho nič pustilo. Pozrela sa na mňa a pokúsila o úsmev. Tak nejako som to chápal. Aspoň sa mi zdalo, že to chápem. Nie hlavou, racionálne, logicky. Ale pokožkou, chlpmi, cievami ... svojou DNA.

Potom začala rozprávať. Bol to prúd slov ... Niagara ... Chrlila ich zo seba ... Bez ladu a skladu ... Tak ako prišli. Museli dlho dozrievať pod jej jazykom. Moja spoločnosť jej prišla vhod. Bol som vítaným hosťom. Prišiel som ako na zavolanie. V príhodný okamih. Videla vo mne istý druh spriaznenosti. Neviem ako to odhadla. Sedel som a popíjal, zatiaľ čo ona hromadila slová. Chvíľami sa trocha zakoktávala, chvíľami zlostne prskala. Možno to nikdy nikomu nerozprávala tak, ako teraz mne. Neprerušoval som ju. Venoval som sa svojmu drinku a nasával nielen jej slová, ale aj jej gestá, mimiku tváre, všetky jej pohyby . Bolo to dramatické a uhrančivé divadlo.

„Môj druhý manžel poznal všetky moje fóbie, neurózy, chute aj nechute. Bol nimi fascinovaný. Hypnotizovali ho. Uvádzali do vytrženia. Rovnako ako moje telo. Jeho apetít bol bezodný. Potreboval vo všetkom trojité dávky. Keď pil, keď jedol, keď sme sa milovali ... Ani neviem ako sa to stalo... Prehovoril ma? ... Chabo som protestovala? ... Alebo ma mal tak vo svojej moci? ... Chcela som to? ... Bola to moja zvedavosť? ... Slabosť? ... Zvrhlosť? ... Všetko premiešané dokopy? ...

Začali sme chodiť na swingers party do Viedne. Aby nás nikto nepoznal, nechávali sme si na sebe karnevalové škrabošky. Manžel si nemohol dovoliť žiaden škandál. Zvyčajne nás tam bolo šesť, sedem párov. Bola to pre mňa nepoznaná rozkoš, ktorá len čo vyvrcholila, vystriedalo ju Peklo ... Prázdnota .. Ničota ... Ako by som bola dutá ... Nemala v sebe žiadne vnútornosti. Črevá, pľúca, priedušky, srdce, obličky, všetko bolo preč. Prebýval tam iba môj paranoidný duch, ktorý sa desil tohto vákua v pustom tele ... Psychológovia hovoria, že sexuálny pud má duchovný charakter. Môj duch je chorý rovnako ako moja sexualita. Trýzni ma, prenasleduje, lynčuje ma.

Nevedela som si pomôcť. Stala som sa závislá na slasti, ktoré mi ponúkali tieto stretnutia. Bola som ako fenka, ktorú týrajú, špinia, hryzú, trhajú zo všetkých strán neznáme chlpaté tvory. Škrabance a stopy po zuboch som mal aj vo vlasoch. Kňučala som, vzdychala, plakala od bolesti a chvela sa od vzrušenia ... Malinké zvieratko ... Fenka, ktorá sa hára ... Srnka chytená do zubatej oceľovej korčule, ktorá zaklapla. Krvácala som do duše. Neviem sa tejto krvi zbaviť. Som špinavá. Žiadne mydlo, žiadny sprchový gél ma týchto škvŕn nedokáže zbaviť. Som fľakatá, batikovaná hriechmi, ktoré si nesiem v sebe ... Nie sú to len moje hriechy ... Matka, ktorá nikdy nebola mojou matkou ... ma nimi nakazila ... infikovala ma nimi ... Už jej materské mlieko bolo otrávené ... ja som ho nasávala a s ním sa rodil môj osud ...Mám zlú karmu ... Odnášam si to za všetkých mojich predkov. Tá neláska, necitlivosť, chlad, ľady, kolujú v mojich žilách namiesto krvi. Aj keď som si prerezala žily, nevykrvácala som. Zo zápästia mi na zem kvapkali mramorové kocky.

S mojím druhým manželom sme sa našli. Aj on mal nemocnú dušu. Možno práve preto sa venoval psychoanalýze. Snažil sa takto liečiť aj sám seba. Neviem, nakoľko to bolo prospešné pre jeho pacientov. Našla som ho v zlatých stránkach. Psychiater, ktorého som navštevovala pred ním, mi dokázal naordinovať iba pilulky proti úzkosti. Tie ma utlmovali, bola som ospalá a malátna, odpadávala som na ulici ... Moju životnú energiu umŕtvovali ... A tak som mu zavolala,  stala sa jeho pacientkou. Tabletky skončili v koši. Na našich stretnutiach som mu vyrozprávala celý svoj život. Trocha sa to podobá tomu, čo hovorím práve tebe ... Mám potrebu o tom hovoriť ... asi si si to všimol ...

Vďaka terapii som začala aj maľovať. Vyjadrovať sa pomocou obrázkov. Kúpila som si farby, zatvorila oči a maľovala, čo som videla tam. Potom sme sa o tom rozprávali, rozoberali to. By si neveril, koľko toho povie o tebe obraz, ktorý maľuješ. Manžel ma privádzal k sebe samej. K môjmu prameňu. Ten bol otrávený. Nerozumiem tomu ... Je to prekliatie? ... Dedičný hriech? ... Zlá karma? ... Už sme sa stretávali aj mimo ordinačných hodín. A z môjho prameňa pil aj on. Rozprával mi o svojich snoch. Už nejaký čas pred tým, ako sme sa spoznali, sa mu často sníval sen o čarodejnici. Bola som to ja. Jeho anima. A vraj som prišla len preto, aby som ho zničila. Všetko to vedel a správne predpovedal. Nevedel sa tomu ubrániť. Jeho vnútorným démonom som bola ja. Nosil ma v sebe ako plod. A keď som prišla do jeho života, všetko sa obrátilo naruby. To, čo malo byť pod zámkom, bolo vonku. Tieň sa stal slnkom. Deň sa zmenil na noc ... Najprv som bola závislá len ja na ňom, potom sa pripútal aj on ku mne ... Boli sme ako siamské dvojčatá, ktoré k sebe zrástli spoločným životom.“

Poslednú vetu povedala priškrtene, akoby mala na hrdle uviazanú neviditeľnú slučku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?