Martin Lipták
Som Boh
Sedel som v krčme a pozoroval ako mi bublinkuje pivo. Bar bol vedľa a tak mi neunikla barmankina poznámka.„To je nenormálne, dopísalo mi pero.“Moja pozornosť sa z bubliniek preniesla na túto vetu. Hovorím si, „Pero, ktoré dopíše je nenormálne, to znamená, že normálne pero nikdy nedopíše“.Krásne. Musel som uznať, že barmanke to myslí. Od tejto chvíle som sa na ňu díval s obdivom. Keď sa náhodou pozrela na mňa, vždy som ju obdaroval rozkvitnutým kvetinovým úsmevom. Mohla by si ho strčiť do vázy a kvitol by v jej spomienkach ešte niekoľko dní, kým by nevybledol. Ale podľa jej unaveného pohľadu som usúdil, že môj kvetinový dar skončil v koši jej neprístupnosti. Bola malátna, vyčerpaná, ustarostená. Možno z pera ktoré dopísalo? Hm?