reklama

Tak trochu nemravná rozprávka

Sedeli tam traja. Dlhý, Široký a Bystrozraký. Dlhý mal dlhého, Široký širokého a Bystrozraký mal oči na stopkách. Sedeli v bare U slepačej nôžky a pili rum, keď v tom sa dvere otvorili a vošla Snehulienka. Blond melír , mikádo a la podkova, lodičky, krátka sukienka, nohy, našpúlené pery.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako prvý si ju všimol Bystrozraký a ako 100% voyer nezmohol sa na nič. Tí dvaja kopli rum do seba a išli na vec. Snehulienka, svojim pravým menom Soňa, umelou mihalnicou žmurkla na barmana a objednala si Mojito. Barman, svojim pravým menom Polepetko, jej namiešal rum s kolou a postavil drink pred slečnu.

„Ako sa máš?" prehovoril tesne vedľa nej Dlhý.

„Myslím, že ma niečo tlačí do rebier."

„Čo nepovieš", usmial sa Dlhý.

„A kde máš trpaslíkov?", spýtal sa Široký.

„Ani mi ich nespomínaj, už ma to s nimi nebaví."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ale veď sú siedmi.", vyzvedal Široký.

„Kvantita nie je kvalita."

„Moja reč", usmieval sa Dlhý a jeho jediný, ale zato 13 karátový zlatý zub, sa tancujúco trblietal v otvorenej hube.

„Čo tak si pustiť nejakú hudbu," dostal nápad Široký a ihneď aj hádzal do juboxu 50-centové mince. Z repárku sa ozvala Buena vista.

„Dobrá muzika, "chválila Snehulienka, „ znie tak kubánsky".

„To preto lebo je z Kuby."

Dlhý sa začal naparovať, že nejaký čas žil na Kube a vie ako to robia Kubánci. Široký navrhoval, aby od slov prešli k činom. Snehuľka sa chichotala a Bystrozraký z nich nespúšťal oči.

„Máš pekné kozy.", lichotil Snehulienke Dlhý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dík, pravý silikón."

„Sili... čoó" nechápal Široký.

„Nevieš, čo je silikón?" divila sa Snehulienka.

„A mal by som vedieť?"

„Ty si ešte nikdy nemal nič so ženskou so silikónmi?" Čo nepoznáš Šeherezádu z tisíc a jednej noci? Alebo Červenú čiapočku?"

„No o Červenej čiapočke minule vravel Vlk, keď som s ním sedel na pive v Perníkovej chalúpke."

„Tak vieš o čom hovorím."

„No vtedy, keď rozprával o tých silikotoch....mal už v sebe 10 pív, tak som myslel, že účinkuje ten alkohol. A tak som sa smial jak hovädo."

„Myslím, že smiech ťa prešiel, keď ich vidíš takto naostro", zašvitorila snehová dievčina.

„A sú skutočne tvoje?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Samo, že sú moje, veď vidíš, nie?"

„Čoho sa nedotknem tomu neverím."

„Tak sa dotkni."

„Fakt, sú tvoje."

„Ukáž aj ja."

Nechcel zostať mimo hru Dlhý. A držiac pravou rukou ľavý prs, poznamenal:

„ Je lepšie sa ich raz dotknúť, ako ich dvakrát vidieť."

Bystrozraký mal ale iný názor, vedel o tom svoje, a všetko pozoroval spoza svojho stola, na ktorom pristál ďalší panák rumu, hoci si objednal whisku. Dal si hlt a strčil ruky do vrecák.

Martin Lipták

Martin Lipták

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nikto vám nemôže povedať toľko pravdy, koľko ja vám dokážem toho naklamať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu