Rozhovor dvoch starých kamarátov

Autor: Martin Lipták | 6.2.2013 o 17:01 | Karma článku: 4,53 | Prečítané:  194x

Kamil: Myslíš, že bude pršať? Laco: Určite, pozri sa na tie mraky. Kamil: Sú husté a valia sa na nás. Laco: Celá Európa je zamračená a zamračení sme aj mi dvaja. Kamil: Po búrke sa opäť vyjasní. Tak je to vždy. Je v tom zákon. Kolobeh života. Veci sa menia na svoj protiklad.

Laco: To akože, keď som teraz bez peňazí, niekde v budúcnosti na mňa čakajú prachy.

Kamil: Trocha ťa poznám, takže to by som netvrdil.

Laco: Chceš tým povedať, že prírode na mne nezáleží?

Kamil: Peniaze si vymysleli ľudia, aby si medzi sebou vytvorili priepasť, prírode je to fuk, či nemáš strechu nad hlavou alebo máš polievku z briliantov.

Laco: Hm.....prácu sa mi hľadať nechce. Neviem si seba predstaviť zatvoreného v nejakej budove, keď za oknom je slnko a celý ten rozmarný život plný farieb a tvarov. Byť ako vystrihnutý nejakými nožnicami z celej tej krásy a sedieť za nejakým počítačom? To teda nie!

Kamil: Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Keď nemáš šťastie, alebo silu, aby si robil, čo sa ti zachce, musíš tancovať ako sa píska.

Laco: V žiadnom prípade, čo som padnutý na hlavu?

Kamil: No, oni si myslia, že si.

Laco: A čo ma je po nich?

Kamil: No, žiješ medzi nimi. Si jeden z nich.

Laco. To sa mýliš ty. Ja som iba ja.

Kamil: Je to naivná predstava.

Laco: Tak som naivný.

Kamil: Si.

Laco: Veď je to krásne byť naivný a slobodný. Keď sa ti zachce, ideš k rieke, dívaš sa ako sa vlny prevaľujú jedna cez druhú. Alebo si sadneš pod strom, žuješ trávu a počúvaš ako ďateľ klope.

Kamil: Tebe klope v hlave.

Laco: Aj ty to počuješ? Tak sa rodia myšlienky, kamarát.

Kamil: Len aby ťa tvoja plodnosť nedoviedla do nemocnice za zamrežované okná.

Laco: Kto určuje, kto je blázon a kto nie? Čo keď sama spoločnosť je patologická? A všetci tí politici, bankári, informatici, ekonómovia, riaditelia, štatistici...... no nebudem tu menovať všetky profesie.......sú chorí? Hm? Čo potom? Skutočne zdravý jedinec sa stáva outsiderom.

Kamil: Viem, čo chceš povedať. Je mi to jasné. Veď aj ja mám svojho psychiatra. Chodím  na terapiu, aby som mohol fungovať.

Laco: A funguješ?

Kamil: Ako hodinky bez ručičiek.

Laco: Takže, nevieš ktorá bije ale hlavne je, že vyzváňaš.

Kamil: Tak nejako. Chcem ťa zobudiť.

Laco: Radšej budem snívať ďalej.

Kamil: Ten vzdušný zámok v ktorom bývaš, ti závidím.

Laco: Tvoj 3-izbák tiež celkom ujde.

Kamil: Na rozdiel od tvojho zámku je zaťažený hypotékou.

Laco: No ale máš v ňom aspoň teplo. U mňa je v napríklad v takom  januári prievan.

Kamil: Preto si nasťahovaný stále u mňa.

Laco: Poznáš ma, som ako sťahovavý vták, len čo ucítim jar, dvihnem kotvy.

Kamil: Aby tu už tá jar bola.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?