Laco: To akože, keď som teraz bez peňazí, niekde v budúcnosti na mňa čakajú prachy.
Kamil: Trocha ťa poznám, takže to by som netvrdil.
Laco: Chceš tým povedať, že prírode na mne nezáleží?
Kamil: Peniaze si vymysleli ľudia, aby si medzi sebou vytvorili priepasť, prírode je to fuk, či nemáš strechu nad hlavou alebo máš polievku z briliantov.
Laco: Hm.....prácu sa mi hľadať nechce. Neviem si seba predstaviť zatvoreného v nejakej budove, keď za oknom je slnko a celý ten rozmarný život plný farieb a tvarov. Byť ako vystrihnutý nejakými nožnicami z celej tej krásy a sedieť za nejakým počítačom? To teda nie!
Kamil: Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Keď nemáš šťastie, alebo silu, aby si robil, čo sa ti zachce, musíš tancovať ako sa píska.
Laco: V žiadnom prípade, čo som padnutý na hlavu?
Kamil: No, oni si myslia, že si.
Laco: A čo ma je po nich?
Kamil: No, žiješ medzi nimi. Si jeden z nich.
Laco. To sa mýliš ty. Ja som iba ja.
Kamil: Je to naivná predstava.
Laco: Tak som naivný.
Kamil: Si.
Laco: Veď je to krásne byť naivný a slobodný. Keď sa ti zachce, ideš k rieke, dívaš sa ako sa vlny prevaľujú jedna cez druhú. Alebo si sadneš pod strom, žuješ trávu a počúvaš ako ďateľ klope.
Kamil: Tebe klope v hlave.
Laco: Aj ty to počuješ? Tak sa rodia myšlienky, kamarát.
Kamil: Len aby ťa tvoja plodnosť nedoviedla do nemocnice za zamrežované okná.
Laco: Kto určuje, kto je blázon a kto nie? Čo keď sama spoločnosť je patologická? A všetci tí politici, bankári, informatici, ekonómovia, riaditelia, štatistici...... no nebudem tu menovať všetky profesie.......sú chorí? Hm? Čo potom? Skutočne zdravý jedinec sa stáva outsiderom.
Kamil: Viem, čo chceš povedať. Je mi to jasné. Veď aj ja mám svojho psychiatra. Chodím na terapiu, aby som mohol fungovať.
Laco: A funguješ?
Kamil: Ako hodinky bez ručičiek.
Laco: Takže, nevieš ktorá bije ale hlavne je, že vyzváňaš.
Kamil: Tak nejako. Chcem ťa zobudiť.
Laco: Radšej budem snívať ďalej.
Kamil: Ten vzdušný zámok v ktorom bývaš, ti závidím.
Laco: Tvoj 3-izbák tiež celkom ujde.
Kamil: Na rozdiel od tvojho zámku je zaťažený hypotékou.
Laco: No ale máš v ňom aspoň teplo. U mňa je v napríklad v takom januári prievan.
Kamil: Preto si nasťahovaný stále u mňa.
Laco: Poznáš ma, som ako sťahovavý vták, len čo ucítim jar, dvihnem kotvy.
Kamil: Aby tu už tá jar bola.