reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Martin Lipták

Martin Lipták

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nikto vám nemôže povedať toľko pravdy, koľko ja vám dokážem toho naklamať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Nezaradené

Práve v tejto chvíli

Martin Lipták

Práve v tejto chvíli

Práve v tejto chvíli muž strednej postavy, oblej tváre a duše v tvare kontajnera, čaká prikrčený v kríkoch na prichádzajúcu dôchodkyňu, aby vzal nielen jej kabelku, ale aj jej život.

  • 22. dec 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Zlomky zo života opustenej ženy č.8

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.8

Dvere na kúpeľni sa otvorili. Jana sa vrátila. Na sebe mala ten istý ružový župan, v ruke držala fén. Zapla ho a horúci vzduch začal naháňať mokré spletence ryšavých vlasov. Ako ich zohrieval, hrdza z nich vystupovala ako teplota na teplomere ... Jej pohľad bol neprítomný. Civela na jeden neurčitý bod. Možno si ani nebola vedomá, že si práve fénuje vlasy. Telo bolo tu, ale duch niekde blúdil. Pred jej očami sa voľačo odohrávalo. Zreničky sa vzdúvali v prílive a odlive akýchsi vidín. Niekto alebo niečo ju malo teraz v moci ... A zrazu ju to z ničoho nič pustilo. Pozrela sa na mňa a pokúsila o úsmev. Tak nejako som to chápal. Aspoň sa mi zdalo, že to chápem. Nie hlavou, racionálne, logicky. Ale pokožkou, chlpmi, cievami ... svojou DNA.

  • 22. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Zlomky zo života opustenej ženy č.7

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.7

Na stole stála fľaša Chivas Regal. Dva prázdne poháre. Pár topánok na vysokých podpätkoch. Tanier, na ňom sójové rožky, maslo, konzerva tuniaka, paradajky, uhorka, olivy a príbor. Všetko som prešiel pohľadom. Môj úsmev sa podobal benátskej gondole, hojdal sa pod nosom zľava doprava a sprava doľava. Bol som vyčúraný a chystal som sa uspokojiť aj ďalšie telesné potreby. Otvoreným oknom vchádzal dnu vzduch zohriaty slnkom. Podľa odhadu mohlo byť poludnie ... No na môj odhad by som sa nespoliehal. Je ako kompas, ktorý ukazuje všetkými smermi naraz. Pokojne mohlo byť aj neskoré ráno ... Zo všetkého najskôr som chytil do rúk fľašu. Inštinktívne som jej dal prednosť pred ostatnou ponukou stola. Najradšej by som whisky nalial rovno do topánok a pil ju rovno odtiaľ. Janu som zatiaľ spoznával a nevedel odhadnúť, čo ona na to. Ale o svojom odhade som už hovoril. Je pokrivený ako turecká šabľa. Potlačil som toto pokušenie a nasmeroval tekutinu rovno do pohárov. Nemal som s touto činnosťou problém. Jednoducho som ich dolial. Vyplnil ich dno, ich prázdnotu, niečím tekutým. Chápete, ako to myslím?

  • 8. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 389x
  • 0
Zlomky zo života opustenej ženy č.6

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.6

Vstal som z pohovky a išiel sa vyčúrať. Záchod bol na prízemí. Otvoril som dvere, zasvietil, rozopol nohavice, chytil HO do rúk a čakal. Nič sa nedialo. Mechúr som mal plný ale JEHO to nezaujímalo. Štrajkoval. Na žltý lúč som si musel počkať. Poznal som tieto jeho maniere a tváril sa, že je mi to fuk. Stiahol si nohavice, sadol na misu a čakanie si krátil pozorovaním miestnosti. Snehobiele kachličky, zelený koberček, vysoký strop a nejaký ženský časopis. „Koľko chlapov predo mnou tu asi tak sedelo a vykonávalo svoje potreby?“, napadlo ma. „Nech už ich bolo viac alebo menej, možno žiaden z nich nemal problémy ako ja. Doprdele. Možno som jediný, ktorý to dotiahol iba na záchod a zlyhal aj tam. Môj život sa značne líšil od života napríklad takého Napoleona. Nie je ľahké byť dobyvateľom, keď dobyvateľom nie ste.“

  • 1. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Zlomky zo života opustenej ženy č.5

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.5

Ani neviem ako som zaspal. Vír únavy ma do seba vcucol ako vysávač. Ocitol som sa vo sne. Bolo to niekde na periférii mesta. Neďaleko starej továrne, kde sa už roky nepracovalo. Je tma. Mraky na oblohe vystupujú neviditeľným eskalátorom vyššie a vyššie, až nakoniec opúšťajú mliečnu dráhu, letia niekam do inej galaxie. Mám pocit, že ma niekto prenasleduje. Otočím sa a vidím železného krokodíla s dvomi hlavami. Chcem pred ním utiecť, ale nemôžem. Som prilepený k chodníku. Nemôžem sa pohnúť. Krokodíl sa približuje ku mne. Cvaká čeľusťami. Počujem ho tesne za chrbtom. Zobúdzam sa. Viečkami strasiem zo seba krokodíla. Otváram oči. Obzerám sa, hľadám ho v izbe. Vidím len Janu. Spí vedľa. „Uf, ešteže to bol len sen,“ hovorím si a zívam, akoby moje ústa niekto naťahoval na škripec.

  • 25. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
reklama
Zlomky zo života opustenej ženy č.4

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.4

„Matku som nikdy nepokladala za svoju matku. Deväť rokov v kuse, každý deň, mi do stredu kuchyne vysypala školskú tašku. Knihy a zošity sa váľali na podlahe. Musela som ich pozbierať a učiť sa. Chcela zo mňa vychovať excelentnú žiačku. Bola spokojná len s jednotkami. Nad dvojkou vedela privrieť oči, ale už pri trojke vrieskala. Po nociach, keď ostatné deti spali, ja som bola hore. Padala som od únavy, písala diktát s červenými očami. Aby som si zapamätala, že nemám nosiť zlé známky, musela som kľačať na hrachu v kuchyni pri chladničke za dverami. Doteraz sú tam po tom stopy, priehlbinky, deravá pehavá podlaha. Raz, mohlo byť okolo polnoci, chcelo sa mi spať, a zasa sme písali diktát, som od zlosti rozhrýzla operadlo na stoličke. Roky mi to pripomínala. Dokonca si stoličku nechala, nevymenila ju ako ostatné len preto, aby mi to mohla vyhadzovať na oči ... Bola som ako vo zveráku. Jej výchova ma vykrútila tak, že mám skoliózu a neurózy najrôznejších druhov. Nechcem sa v nich hrabať... Bojím sa seba samej ... Vďačím za ne Mamičke ... Sadistickej zmiji ... Láska matky nie je nič prirodzené ... Ľudia jej musia byť schopní ... Myslíš, že ja som iná?... Neviem ... viem len, že deti som nikdy nechcela ... Bojím sa ich vziať aj do rúk ... Občas som síce mala také nutkanie ... o deťoch sa mi aj sníva ... ale nechcem, nechcem, nechcem ... aby prežili niečo podobné ako som zažila ja ... Mám strach zo seba ..a.. a.. a ..a .. Nemám sa rada ... Ako by som mohla mať rada iných?“

  • 18. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Zlomky zo života opustenej ženy č.3

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.3

Z krbu unikal dym. Snažil som sa ho rukami vrátiť späť. Rozpažoval som a upažoval. Mával ako motýľ. Zapojil som aj ústa. Fúkal som doň, akoby som chcel sfúknuť tisíce sviečok na gigantickej imaginárnej narodeninovej torte. Líca sa nadúvali a splošťovali. Bol som ako pumpa. Pľúca dostávali zabrať. Dym mi vnikal do očí. Tie začali slziť. Nebral som na to ohľady. Vo vzduchu sa vznášala otázka: Kto z koho? Dym alebo ja? Víťaz mohol byť len jeden. Vo chvíli, kedy som začínal mať konečne navrch, sa mi za chrbtom ozval jej hlas. Neznel nijako lahodne. Ale čoby ste čakali od ženy, ktorá si do domu pustí cudzieho chlapa a ten sa snaží premeniť jej luxusnú vilu na udiareň.

  • 11. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Zlomky zo života opustenej ženy č.2

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy č.2

Odišla do sprchy a ja som zostal sám. Sedel som na gauči a díval sa do krbu. Bol to prázdny krb. Ani stopa po nejakom popole. Iba pustý priestor zarámovaný kameňom. Chýbal tam oheň. Oheň milujem a tak ma napadlo obzrieť si dom a pokúsiť sa nájsť drevo. Dal som si hlt portského a prial si, aby som mal šťastie. Postavil som sa a na chvíľu sa zamyslel. Neviem, odkiaľ prišiel ten nápad, pozrieť sa do skrine na chodbe. Otvoril som ju, ale namiesto dreva tam bolo asi 30-párov topánok a najmenej polovica z nich na vysokých podpätkoch. Mám rád štekle a ženy na nich. Sú sexi a strašne ma rajcujú. A tak som tam stál, obdivoval a sníval.

  • 4. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Zlomky zo života opustenej ženy

Martin Lipták

Zlomky zo života opustenej ženy

Keď som spoznal Janu bolo jej  46. Ryšavka  a k tomu neurotička ... Kombinácia, ktorá mnohých odrovná ... Jej telo si stále zachovalo prvotriednu karosériu ....  Musela mať najazdených aspoň milión kilometrov ... Neviem, nakoľko jej zvrhlosť a posadnutosť sexom boli dôsledkom jej nešťastného detstva, ale všetko jej to liezlo z očí. Mala v nich neónové svetlo, mliečnu hmlu, petrolejový olej a ohňostroj dokopy.

  • 27. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Gravitácia

Martin Lipták

Gravitácia

  • 23. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 248x
  • 2
reklama
Ako som prestal jesť vajcia

Martin Lipták

Ako som prestal jesť vajcia

Žalúzie už slnko neudržia. Lúče sa derú dnu a vyháňajú ma z postele. Ešte naposledy stískam vankúš a šepkám mu do obliečky: „Tak zas v noci“. Na rozlúčku naň žmurknem a vyskakujem z postele. Predo mnou je ďalšie ráno. Nová výzva. Nová šanca na víťazstvo alebo prehru. Len ako to od seba odlíšiť? Starí mudrci hovoria, že všetko sa mení v svoj protiklad. Ja, mladý mládenec, o tom premýšľam. Áno, aj z Michaela Jacksona sa stal nakoniec beloch.

  • 3. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Rodí sa nový deň

Martin Lipták

Rodí sa nový deň

Zobudil sa ešte pred budíkom. Sú to roky, čo sa budil sám. Napriek tomu budík stále naťahoval. Bol to zvyk, rutina, rovnako ako jeho dni. Otvoril oči a počúval, ako k nemu dolieha ranný hluk cez pootvorené okno. Ktosi štartoval auto. Niekto venčil psa. Ďalší telefonoval. Chodník sa rozozvučal krokmi podpätkov. Smetiarske auto sa plnilo odpadkami. Nenávidel tento zvuk. Stovky prázdnych fliaš sa práve menili na črepy.

  • 19. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Záručný list na život

Martin Lipták

Záručný list na život

Sedím s výhľadom na chrám Sv. Martina a venujem sa svojmu pivu tak, že ho nechávam strácať sa vo mne. Z pohára ubúda a mňa pribúda. Kostolné zvony začali vyzváňať. Žeby ma chceli prebudiť? K čomu? Chcú zmeniť spôsob môjho života? Osvietiť ma? Hm? Otázky si ma vždy nájdu, len málokedy nájdem na nich odpoveď. Vždy som mal viac otázok ako odpovedí. Veď napokon, aj na otázku sa dá odpovedať otázkou.

  • 4. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Chvála plastickej chirurgie

Martin Lipták

Chvála plastickej chirurgie

Isté množstvo piva a liehovín častokrát vyvolá u človeka záchvaty dôvernosti. Chceme sa podeliť o pocity, zážitky a poznania, ktoré pri plnom vedomí dôsledne skrývame. A tak sa stalo, že pri 6 pive jeden z mojich priateľov začal monológ asi v takomto znení:

  • 31. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Najvyšší čas na život

Martin Lipták

Najvyšší čas na život

Pršalo. Sedela pri okne, dívala sa von. Tiahlo jej už na 50. Bola sama a vonku pršalo. Pila kávu a k nej posrkávala francúzsky koňak. Všetky cesty v tejto chvíli viedli do stratena. Pršalo, tak akoby už nikdy nemalo prestať. Premýšľala o svojom živote. Kde sa mohla stať chyba? Ako sa to mohlo takto zvrtnúť? Kedysi mala všetko, dnes je to nenávratne preč. Keby to mohla prežiť odznova, žila by inak, aspoň si to nahovárala. Človek je v živote vždycky začiatočník, lenže nemôže začínať stále odznova. Dažďové kvapky stekali po okne a pripomínali tvár, ktorú denne vidí v zrkadle. Vedela, že takých ako ona, sú tisíce. Opustené ženy, ktoré zostali samé. Francúzsky koňak premieňal jej žalúdok na rozpálený krb. Horela. Dážď bubnoval na okennú rímsu ako jazzový bubeník. Nikdy sa jej nechcelo žiť viac, ako práve teraz. Pretekala láskou ako rieka korytom, ale nemala kam vyústiť. Nebol tu nikto. Jej ruky objímali vzduch a bozkávali prázdny priestor. Hodiny na stene nešli. Už ich nenaťahovala. Ich tikot bol v prázdnom byte neznesiteľný, ohlušujúci, vyvolával závrate. Už päť rokov ukazovali pol siedmu. Aj teraz, keď vonku pršalo, bolo pol siedmej.

  • 18. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
Známka najvyššej kvality

Martin Lipták

Známka najvyššej kvality

Stál som na terase v jednom bratislavskom podniku. Bolo teplo a ja som si ho vychutnával s pohárom piva v ruke. Zrazu sa dvere vedúce na terasu opreli o môj chrbát a vstúpila žena s výzorom dievčaťa, ktorá sa mi začala ospravedlňovať.

  • 14. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Jedno ráno s nemým mužom

Martin Lipták

Jedno ráno s nemým mužom

Keď sa ráno zobudil, spala v jeho posteli. Díval sa na jej telo. Bolo ešte stále krásne. Tvár bola stará. Strhaná životom, popísaná vráskami ako nejakým čínskym písmom. Chvíľu sa ho snažil prečítať, potom otvoril chladničku, vybral plechovku piva, nalial si pohár, počkal kým spadne pena a dal si poriadny hlt. Bol tu nový deň a cudzia žena, o ktorej nič nevedel. Večer ju oslovil, keď po xy-poháriku stratil svoje obvyklé zábrany. Šlo to veľmi ľahko.

  • 9. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Takmer som sa oženil

Martin Lipták

Takmer som sa oženil

Našiel som si krásne miesto. Mal som výhľad na celú kaviareň. Sedel som a čakal, kým si ma barman všimne. Trochu mu to trvalo a ja som zatiaľ očkom premeriaval osadenstvo pri iných stoloch. Hneď napravo sedel akýsi párik, nejakí mdlí milenci, z ktorých vášeň už dávno vyprchala. Obaja bledí a bez života. Naľavo to bol zasa iný stôl. Štyria týpci, ktorí sa hltavo venovali svojmu pivu a ich reč bola trocha hlučná, ale aspoň tu bola nejaká radosť ... A potom som si ju všimol. V prvej chvíli som úplne skamenel a cítil, ako mi bradavky začínajú modrať ... Sedela tam s prekríženými nohami, pila kávu a čítala knihu .... dostal som zo seba len hlasný povzdych „Ježiši Kriste“. Hneď na to sa u mňa objavil čašník. Musel to počuť, lebo pohotovo zavtipkoval.

  • 21. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Smiem ovoňať vaše nohy?

Martin Lipták

Smiem ovoňať vaše nohy?

V parku. Ona sedí na lavičke a číta knihu. On ide okolo, nepozorovane pod jej nohy hodí vreckovku a prihovorí sa.

  • 6. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Poradňa, ktorá Vám zaručene poradí

Martin Lipták

Poradňa, ktorá Vám zaručene poradí

Dnešná doba je rýchla. Čas letí ako sťahovavý vták do teplých krajín, až nám je niekedy poriadne horúco, keď si uvedomíme, že už nemáme tridsať, ale tridsaťjeden. Kde sa vzal ten rok na viac? Hm? Človek odkladá veci na neskôr a skôr ako sa nazdá, je tu ďalšie leto, alebo s hrôzou zistí, že nastala jeseň jeho života. Žlté lístie padá zo stromu a je nenávratne preč. Nešťastných ľudí stretávame na každom rohu, ale aj uprostred ulice, či lesa. Patrím medzi tých, ktorým krutý osud iných nie je ľahostajný. Preto som sa rozhodol ponúknuť svoje služby ľudskosti. To, čo najlepšie viem, je dávať rady druhým. Môj vnútorný daimonon mi hovorí, že nemám inú možnosť, ako založiť poradňu pre tých, ktorí sa ocitli v núdzi. Poradňa je pre všetkých, ktorí to potrebujú bez rozdielu pohlavia, veku a národnosti, vrátane nemluvniat.

  • 28. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu